Lektorky projektu IKATIKA: digitálna edukácia v štátnom aj materinskom jazyku je výrazný posun vpred

Lektorky projektu IKATIKA: digitálna edukácia v štátnom aj materinskom jazyku je výrazný posun vpred

V období od októbra do decembra 2017 realizovalo ministerstvo školstva pilotný projekt inovatívneho menšinového vzdelávania detí a žiakov z 30 vybraných materských škôl a nultých ročníkov základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym, maďarským a rómskym – pod názvom IKATIKA. Projekt bol poňatý komplexne, čiže  pedagógovia z pilotných materských a základných škôl získali okrem moderných metodických materiálov prepojených na dvojjazyčný digitálny edukačný obsah aj možnosť odborného zaškolenia. Jeho cieľom bolo oboznámiť učiteľov s možnosťami využitia nových metodík a digitálneho obsahu ešte predtým, než ich začnú využívať v praxi. Školenia sa uskutočnili priamo na zúčastnených školách, absolvovalo ich 123 pedagogických zamestnancov, ktorým bol k dispozícii 7 členný lektorský tím. Išlo o skúsené učiteľky s dlhoročnými skúsenosťami s využívaním digitálneho vzdelávacieho obsahu vo väčšinovom vzdelávaní.

Do lektorského tímu patrili aj dve učiteľky z Materskej školy na Iľjušinovej ulici v bratislavskej Petržalke, Monika Melicherová (MM) a Mgr. Blažena Ballonová (BB).

Žijeme v období, keď sa život výrazne mení vplyvom digitálnych technológií. Sú jedným z dôsledkov i jednou z príčin globálnych spoločenských a technologických zmien, ktoré nás nútia k novým spôsobom učenia a učenia sa. Digitálne technológie sú permanentne prítomné aj v životoch našich detí. Kedy ste vy prišli prvýkrát do kontaktu s digitálnym vzdelávacím obsahom pre materské školy?

 

(BB): Ja som začala pracovať s digitálnymi technológiami v roku 1998, keď som nastúpila do škôlky ako špeciálny pedagóg. Mali sme tu fonoprogram, čo bol program na rozvoj reči. Vtedy som ešte nebola v autistickej triede, ale pracovala som v triede s deťmi, ktoré mali ľahké až stredné postihnutie. To bola moja prvá skúsenosť s používaním digitálnych technológií pri vzdelávaní. V tej dobe to bol vlastne jediný digitálny program, s ktorým sme pracovali. Až neskôr, v rámci digitalizácie škôl sme dostali prvé digitálne technológie, ako sú interaktívna tabuľa, fotoaparát či robotická včela, ktoré sme postupne začali využívať a pracovať s nimi.

(MM): V rámci podpory vzdelávania pomocou digitálnych technológií realizovalo Ministerstvo školstva v minulosti rôzne projekty, vďaka ktorým mohli materské školy získať digitálne pomôcky alebo aj interaktívnu tabuľu. Bolo to zároveň v období, keď si škôlky začali konkurovať, začali sa špecializovať, aby sa odlíšili. V tom čase sa naša škôlka začala zameriavať práve na digitálne technológie. Začiatky boli ťažké, pretože sme síce mali hardvér, ale nie obsah, resp. aj ten, čo existoval, nebol oficiálne schválený. Našťastie, podarilo sa nám nadviazať spoluprácu s neziskovou organizáciou EDULAB, prostredníctvom ktorej sme získali prístup k digitálnemu obsahu pre materské školy. A tiež vďaka spolupráci našej pani riaditeľky PaedDr. Márie Králikovej a pána prof. Ivana Kalaša vznikol známy digitálny edukačný softvér Výlety šaša Tomáša. Vďaka tomu sa začala rozvíjať skutočná digitálna edukácia v materských školách.

 

Ako si spomínate na to, ako prijali digitálnu edukáciu deti?

(MM): V súčasnosti to deti berú už ako samozrejmosť, ale pre vtedajšie deti to bol doslova šok.

(BB): V tej dobe sa deti tešili, keď mohli vojsť do triedy, v ktorej sa pracovalo s digitálnym obsahom, bolo to pre ne niečo úplne nové a veľmi zaujímavé. Dokonca sa predbiehali, kto to skúsi skôr, lebo sa im páčilo, ako môžu s rukou ovládať obrovský monitor a na ňom pohybujúce sa objekty.

 

Jedna vec je, že digitálny obsah je pre deti atraktívny. Na druhej strane sú podstatné jeho edukačné vlastnosti. Znamenala, podľa vášho názoru, pre deti digitalizácia obsahu po vzdelávacej stránke posun?

(BB): Určite, lebo v porovnaní s tradičným vzdelávaním poskytuje učiteľom oveľa viac možností. S deťmi je možné robiť viac aktivít, pracovať s väčším množstvom materiálu, z ktorého sa deti môžu dozvedieť oveľa viac informácií. Posilňuje sa aj tímová spolupráca a kooperácia, pretože deti učíme skupinovo. Jedna skupina pracuje pri interaktívnej tabuli a ostatné skupiny zatiaľ plnia úlohy s pomocou digitálnych alebo tradičných pomôcok. Vďaka tomu má každé dieťa príležitosť pracovať s konkrétnou pomôckou dostatočne dlhý čas.

(MM): Vďaka skupinovej práci sa deti, okrem bežných poznatkov, učia aj sociálnym zručnostiam. Učia sa vzájomnej komunikácii, vzájomnému rešpektu, učia sa pomáhať si navzájom. Aj preto si dovolím tvrdiť, že digitálne technológie majú širší záber než predošlé frontálne vyučovanie.

 

Digitálna edukácia sa vo väčšinovom vzdelávaní, aj podľa vašich slov, už udomácnila. Zaujímal by ma preto váš názor na užitočnosť zavádzania bilingválneho digitálneho edukačného obsahu aj do menšinového vzdelávania detí v materských školách a nultých ročníkov?

 (BB): Ja si myslím, že ak deti majú možnosť vypočuť si vzdelávací obsah v jazyku, ktorý je pre nich prirodzený, je to veľmi výrazný posun vpred. Učiteľka totiž nemusí byť s nimi pri tabuli a nemusí im už prekladať audio inštrukcie. Vďaka tomu, že vzdelávací obsah je prispôsobený jazyku konkrétnej národnostnej menšiny, môžu takéto deti pracovať konečne samostatne. Jedinou nevýhodou zatiaľ je, že jazykovo prispôsobený vzdelávací obsah nie je dostatočne rozsiahly, čo je však pochopiteľné, keďže IKATIKA má za sebou iba pilotnú fázu.

(MM): Dvojjazyčnosť vzdelávacieho obsahu je pre pedagógov v menšinových škôlkach a školách veľkým prínosom, lebo si môžu podľa situácie vybrať, či ho budú používať v slovenčine alebo v konkrétnom jazyku menšiny. Veľa učiteľov sa však pri takejto výuke nachádza v náročnej situácii. Mnohé deti z národnostných menšín totiž neovládajú ani spisovnú verziu ich materinského jazyka. Napríklad, v prípade rómčiny by sa dalo povedať, že čo región, to iná verzia tohto jazyka. Pritom ešte tieto deti dostatočne neovládajú ani slovenčinu, čo tamojším učiteľom situáciu komplikuje. Preto si myslím, že bilingválny vzdelávací obsah tu bude veľkým prínosom.

 

Ako reagovali učiteľky z pilotných menšinových škôl a škôlok na školeniach na možnosti, ktoré im nové didaktické materiály a digitálny vzdelávací obsah spracovaný aj v ich materinskom jazyku ponúka?

 (MM): Zo začiatku boli trošku odmerané, lebo nevedeli, čo bude nasledovať. Prípadne mali pocit, že im už nič nové nedokážeme ukázať. Po školení však zistili, že možností, ktoré ponúka digitálny obsah je oveľa viac a ponúka omnoho viac možností než tie, ktoré dovtedy poznali. Dokonca, niekedy boli tak nadšené, že nás ani nechceli nechať odísť (úsmev). My sme im totiž iniciatívne priniesli ukázať aj ostatné digitálne pomôcky, ktoré sú súčasťou digitálnej edukácie. Učiteľky boli veľmi prekvapené, lebo konečne zistili, ako vyzerajú a aký obrovský vzdelávací potenciál majú.

(BB): V podstate sme v priebehu školení zistili, že vzdelávací obsah tieto učiteľky síce poznajú, ale nevedia ho plnohodnotne využiť. Už len zistenie, že po prihlásení do systému sa im otvára omnoho viac možností využitia než tušili, bolo toho dôkazom. My sme im ukázali, že majú možnosť urobiť si prípravu. Teda vybrať konkrétne aktivity, ktoré sú presne šité na mieru pre ich deti. A dokonca, že si môžu do pripravených aktivít vložiť aj vlastný obsah, ako napríklad obrázky, či pesničky. Vtedy si učiteľky uvedomili, ako to autori mysleli pri tvorbe metodiky Škôlka hrou. Zistili totiž, že vďaka tomu vedia deti pracovať samostatnejšie, prípadne sa učiteľky môžu venovať deťom, ktoré potrebujú väčšiu pomoc.

(MM): Po skúsenostiach musím povedať, že veľkou výhodou projektu IKATIKA bolo aj to, že jeho súčasťou boli aj školenia. Teda, že učiteľky získali spolu s metodikou, vzdelávacím obsahom aj potrebné know-how ako to všetko skombinovať.

 

 

Školenie IKATIKA v Základnej škole v Poltári, Mgr. Blažena Ballonová druhá zľava